História CASD Čadca

(spomienky Oľgy Studenej, rod. Drbúlovej)

Na jar v r. 1957 prišiel prvýkrát na návštevu za maminkou pán
Byrtus. Zoznámili sa vo vlaku na trati Čadca – Český Těšín.
Maminka (pani Anna Drbúlová, nar. 16.10.1924) často chodila
do rôznych záhradníctiev, kde nakupovala najčastejšie rezané
kvety a neskôr aj rôzne sadenice. Rodičia mali malé
záhradníctvo. Pokiaľ viem, bolo veľa rokov aj jediné na celých
Kysuciach. Maminka si brávala na cestu vo vlaku niečo na
čítanie – najčastejšie noviny Evanjelický posol spod Tatier ale aj
iné s náboženskou tématikou. Pán Byrtus maminku oslovil a
keďže ju jeho rozprávanie zaujalo, pozvala ho domov. On ju
začal vyučovať z Písma a maminka neskôr pozvala k štúdiu i
dve susedky, ktoré rodičom chodili pomáhať na záhradu. Boli to
pani Zlatica Novotárska a pani Karolína Smutníková. Pani
Novotárska bola evanjelička, ktorá sa na Kysuce prisťahovala
zo stredného Slovenska a pani Smutníková z Poľska bola
katolíčka. Neskôr k nám začal chodiť aj pán Gromčák zo Žiliny.
Bol to adventista a otec maminkinej kamarátky Gizely z Čadce.
V Oščadnici žila rodina Neuwirthová, ktorá sa prisťahovala z
Liptova. Mali 2 dievčatá – Danu, Eriku a 3 chlapcov. Erika sa
vydala do Trenčína za adventistu Petra Vladára. Skupinka sa
pomaly rozrastala. Pridal sa aj pán Ignác Rábik z Krásna nad
Kysucou a pán Ježík z Kelčova. Obidvaja pracovali v
Třineckých železiarňach, kde sa od spolupracovníkov dozvedeli
adventné posolstvo. Vyučovať sa začali aj naši susedia,
manželia Valáškovci. Otec zatiaľ záujem neprejavoval, ale
zmenilo sa to po veľkom spoločnom zhromaždení zborov CASD
v Komornej Lhotke, na ktorom sa zúčastnili sliezske zbory s
kultúrnym programom. Otec bol hudobne nadaný; hral na
niekoľko hudobných nástrojov a veľmi pekne spieval. Po
návrate z oslavy hneď kúpil harmónium a varhany. Začal
poctivo nacvičovať piesne z adventistického Spevníka. Rodičia,
pani Smutníková a Novotárska sa rozhodli pripojiť k CASD a
pokrstiť sa. Preto, že najbližší zbor bol v Návsí v ČR, tak ich

pokrstili tam a stali sa ich členmi. V r. 1962 prechodom
manželov Drbúlovcov, pani Novotárskej a Smutníkovej do
Čadce bol oficiálne založený zbor CASD, zatiaľ bez vlastnej
budovy. Cirkev sa schádzala v našej obývačke na Kukučínovej
ulici č.p.1616 a to do roku 1983. Keďže členov pribúdalo, bol
zakúpený starý dom pod číslom 1069 na tej istej ulici. Tu sa po
rekonštrukcii začali konať pobožnosti. Do tohto objektu sa
nasťahovala sestra Anna Tvrdá, s ktorou sa manžel kvôli viere
rozviedol a pripravil ju o 4 deti.
Vďaka záhradníctvu mojich rodičov, ktoré bolo v Čadci jediné,
všetci obyvatelia dostávali svedectvo o svätosti soboty, lebo v
ten deň nemohli nič kúpiť. Vzpomínam si, že deti zo zboru
prežívali krásne dni na chate v Oščadnici na Rači, ako dnes
prežívajú s Pathfinderom. So svojou gitarou prichádzal i Ľudovít
Vladár. Dozor mala teta Novotárska.
Otec, Tomáš Drbúl (nar. 7.3.1920), pracoval zároveň ako kurič v
Slovene. Dobre sa poznal s riaditeľom, čo využil na
zorganizovanie slávnostného zhromaždenia v spoločenskej
sále závodu. Pozval veľa zborov a hostí. Okrem pozvaných
prišlo aj veľa zvedavcov.
V roku 1970 sa môj brat Tomáš oženil so susedou Emíliou
Horeličanovou. Moji rodičia začali rodinu Horeličanových
navštevovať. Mama mojej švagrinej bola úprimne veriaca
katolíčka, takže často spolu viedli rozhovory na duchovnú tému.
V dôsledku toho sa najmladšia sestra mojej švagrinej Jana a
najmladší brat Dušan dali tiež pokrstiť do CASD.